Povinné vzdelávanie sa považuje za kľúčovú etapu v živote detí. Z pohľadu spoločnosti ide o dôležitý nástroj sprostredkovania nielen základného balíka pre život dôležitých vedomostí a zručností ale aj kultúrnej pamäte, osvojovania si morálnych hodnôt a postojov, rozvíjania komunikácie a spolupráce s ostanými a upevňovania sebadôvery a osobnej integrity.
Povinné vzdelávanie je obojstranným záväzkom vo vzťahu občana a štátu. Je nielen štátom uloženou povinnosťou pre rodičov umožniť deťom získať základné vzdelanie, ale aj povinnosťou štátu garantovať deťom a rodičom dostupné a kvalitné vzdelávacie služby v tejto oblasti.
V modernej spoločnosti nie je efektívne a ani možné nariadiť skvalitnenie povinného vzdelávania centrálnym príkazom od ministerského stola, ako sa zvyklo v minulosti. Naopak, z hľadiska optimálneho nastavenia zmyslu a konkrétnych cieľov povinného vzdelávania je žiaduce, aby sa do tohto procesu zapájalo široké spektrum ľudí, ktorí sú vo vzdelávaní aktívni a ktorých potreby majú vzdelávacie služby napĺňať.
Definovať ciele v povinnom vzdelávaní, jeho optimálny rozsah z hľadiska dĺžky trvania a veku detí, ako aj samotné vzdelávacie obsahy a spôsoby ich sprostredkovania, je vzhľadom na rýchlo sa meniace potreby modernej spoločnosti čoraz zložitejšie. Rozvoj povinného vzdelávania je preto téma, do ktorej majú okrem pedagógov čoraz viac vstupovať aj odborníci ďalších profesií a v neposlednom rade aj rodičia a široká verejnosť.








