Autor Zuzana Zimenová

Povinné vzdelávanie sa považuje za kľúčovú etapu v živote detí. Z pohľadu spoločnosti ide o dôležitý nástroj sprostredkovania nielen základného balíka pre život dôležitých vedomostí a zručností ale aj kultúrnej pamäte, osvojovania si morálnych hodnôt a postojov, rozvíjania komunikácie a spolupráce s ostanými a upevňovania sebadôvery a osobnej integrity.
Povinné vzdelávanie je obojstranným záväzkom vo vzťahu občana a štátu. Je nielen štátom uloženou povinnosťou pre rodičov umožniť deťom získať základné vzdelanie, ale aj povinnosťou štátu garantovať deťom a rodičom dostupné a kvalitné vzdelávacie služby v tejto oblasti.
V modernej spoločnosti nie je efektívne a ani možné nariadiť skvalitnenie povinného vzdelávania centrálnym príkazom od ministerského stola, ako sa zvyklo v minulosti. Naopak, z hľadiska optimálneho nastavenia zmyslu a konkrétnych cieľov povinného vzdelávania je žiaduce, aby sa do tohto procesu zapájalo široké spektrum ľudí, ktorí sú vo vzdelávaní aktívni a ktorých potreby majú vzdelávacie služby napĺňať.
Definovať ciele v povinnom vzdelávaní, jeho optimálny rozsah z hľadiska dĺžky trvania a veku detí, ako aj samotné vzdelávacie obsahy a spôsoby ich sprostredkovania, je vzhľadom na rýchlo sa meniace potreby modernej spoločnosti čoraz zložitejšie. Rozvoj povinného vzdelávania je preto téma, do ktorej majú okrem pedagógov čoraz viac vstupovať aj odborníci ďalších profesií a v neposlednom rade aj rodičia a široká verejnosť.

Celoživotné vzdelávanie je cestou nielen k dobrému zamestnaniu a ekonomickej nezávislosti, ale aj k naplneniu osobných cieľov a k sebarealizácii. Rozmanitosť vzdelávacích príležitostí po ukončení všeobecného povinného vzdelávania je jedným z významných nástrojov, ktoré majú pomáhať mladým ľuďom pripraviť sa na prvé povolanie , dospelým získať kedykoľvek počas života lepšiu prácu a taktiež motivujú seniorov k aktívnemu starnutiu.
Kvalita vzdelávania v rámci jednotlivých vzdelávacích stupňov – na stredoškolskej aj vysokoškolskej úrovni – je pre uplatniteľnosť absolventov na trhu práce kľúčová. V rýchlo sa meniacej spoločnosti však prestáva byť „dobré“ vzdelanie, získané v mladosti, automatickou zárukou na získanie „dobrého“ pracovného miesta počas dospelého života. V reakcii na dynamické spoločenské zmeny dochádza k prirodzenému rozvoľňovaniu donedávna pevnej väzby medzi ponukou vzdelávacích príležitostí na jednej strane a možnosťami zamestnať sa na strane druhej.
Výzvy, ktorým dnes čelia oblasti stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu nie sú o potrebe silnejšej regulácie, dôslednejšie kopírujúcej potreby nevyspytateľného pracovného trhu. Práve naopak, reálnou výzvou do budúcna je vedieť lepšie pripravovať ľudí na premenlivé potreby spoločnosti, učiť ich prispôsobovať sa rozmanitým formám práce, flexibilne reagovať na nepredvídateľné situácie, kreatívne pristupovať k riešeniu problémov a nebáť sa zmien, ale ich v rámci inovatívnych postupov navrhovať.
Na podporu zamestnanosti a ekonomickej sebestačnosti ľudí musia byť v spoločnosti vytvorené správne podmienky, a to nielen v oblasti vzdelávania, ale aj v ďalších oblastiach. Efektívne nastavený vzdelávací systém však môže zamestnanosť významne podporiť.

[et_pb_section][et_pb_row][et_pb_column type=“4_4″][et_pb_text admin_label=“Text“ background_layout=“light“ text_orientation=“left“ text_line_height=“2em“ use_border_color=“off“ border_color=“#ffffff“ border_style=“solid“] [button type=“big“ color=“red“]Na Slovensku sa dlhodobo odkladá komplexná transformácia odborného vzdelávania a prípravy na povolanie na model bohatej ponuky efektívnych a prakticky využiteľných vzdelávacích programov, reagujúcich na potreby pracovného trhu a ignorujú sa nastupujúce trendy v tejto oblasti.[/button] Nezamestnanosť mladých ľudí je na Slovensku jedna z najvyšších v EÚ aj v OECD. Priemer…

[et_pb_section][et_pb_row][et_pb_column type=“4_4″][et_pb_text admin_label=“Text“ background_layout=“light“ text_orientation=“left“ text_line_height=“2em“ use_border_color=“off“ border_color=“#ffffff“ border_style=“solid“] [button type=“big“ color=“red“]Oblasť vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu na Slovensku zaostáva za špičkou Európy a jej dlhodobá perspektíva sa zhoršuje. Slovensko nemá ani jednu vysokú školu v prestížnych medzinárodných rebríčkoch a zároveň patrí medzi krajiny s najnižším počtom inovatívnych firiem.[/button] Investície Slovenska do vzdelávania, vedy a výskumu patria medzi najnižšie v krajinách…