POVINNÉ VZDELÁVANIE

[et_pb_section][et_pb_row][et_pb_column type=“4_4″][et_pb_text admin_label=“Text“ background_layout=“light“ text_orientation=“left“ text_line_height=“2em“ use_border_color=“off“ border_color=“#ffffff“ border_style=“solid“]

Povinné vzdelávanie sa považuje za kľúčovú etapu v živote detí. Z pohľadu spoločnosti ide o dôležitý nástroj sprostredkovania nielen základného balíka pre život dôležitých vedomostí a zručností ale aj kultúrnej pamäte, osvojovania si morálnych hodnôt a postojov, rozvíjania komunikácie a spolupráce s ostanými a upevňovania sebadôvery a osobnej integrity.

Povinné vzdelávanie je obojstranným záväzkom vo vzťahu občana a štátu. Je nielen štátom uloženou povinnosťou pre rodičov umožniť deťom získať základné vzdelanie, ale aj povinnosťou štátu garantovať deťom a rodičom dostupné a kvalitné vzdelávacie služby v tejto oblasti.

V modernej spoločnosti nie je efektívne a ani možné nariadiť skvalitnenie povinného vzdelávania centrálnym príkazom od ministerského stola, ako sa zvyklo v minulosti. Naopak, z hľadiska optimálneho nastavenia zmyslu a konkrétnych cieľov povinného vzdelávania je žiaduce, aby sa do tohto procesu zapájalo široké spektrum ľudí, ktorí sú vo vzdelávaní aktívni a ktorých potreby majú vzdelávacie služby napĺňať.

Definovať ciele v povinnom vzdelávaní, jeho optimálny rozsah z hľadiska dĺžky trvania a veku detí, ako aj samotné vzdelávacie obsahy a spôsoby ich sprostredkovania, je vzhľadom na rýchlo sa meniace potreby modernej spoločnosti čoraz zložitejšie. Rozvoj povinného vzdelávania je preto téma, do ktorej majú okrem pedagógov čoraz viac vstupovať aj odborníci ďalších profesií a v neposlednom rade aj rodičia a široká verejnosť.

[button type=“big“ color=“red“]Na Slovensku prechádza povinné vzdelávanie vážnou krízou z viacerých dôvodov.[/button]

Reformným pokusom v oblasti povinného vzdelávania chýba jasná vízia. Reforma školstva sa na Slovensku zaviedla bez ujasnenia základných reformných cieľov, bez potrebnej prípravy učiteľov a rodičovskej verejnosti a bez potrebných nástrojov na spätnú väzbu, bez ktorej nie je možné reformu objektívne vyhodnotiť ani korigovať.

Na úrovni rezortu školstva zlyhal manažment reformných zmien. V regionálnom školstve sa tak kumulujú problémy, ktoré zbytočne brzdia proces modernizácie vzdelávacieho systému. V dôsledku toho badať u významnej časti učiteľov sklamanie z nenaplnenia očakávaní a snahu vrátiť niektoré procesy vo vnútri školského systému do stavu pred reformou. Ak sa tento negatívny trend v školstve nepodarí zastaviť, hrozí v školstve zvrátenie decentralizačného procesu, odobratie významného balíka kompetencií samosprávam, oslabenie i tak krehkej autonómie škôl a návrat školstva do rúk štátu aj v tých oblastiach, za ktoré by mali zodpovedať riaditelia, učitelia a rodičia.

Definovanie povinného vzdelávacieho obsahu v podobe štátnych vzdelávacích programov prebieha na úrovni ministerstva školstva živelne. O obsahu a rozsahu povinného učiva sa rozhoduje na základe politických objednávok a bez potrebného odborného konsenzu. Štát navyše predpisuje povinné učivo stále príliš zväzujúco, na úkor možnosti pre školy flexibilne prispôsobovať výučbu potrebám konkrétnych žiakov, lokálnych komunít a jednotlivých regiónov.

Školy nemajú možnosť prispôsobiť vzdelávanie individuálnym potrebám svojich žiakov. Pri tvorbe školských vzdelávacích programov a učebných osnov narážajú učitelia na nedostatok času, ktorý by potrebovali na uplatnenie inovatívnych postupov a na upevnenie učiva. Taktiež im chýbajú kvalitné učebnice a učebné materiály, ale aj metodiky a odborná pomoc špecialistov, bez ktorých nedokážu sami čeliť niektorým situáciám v triedach.

Špecifickým problémom je nedostatočná príprava budúcich učiteľov na vysokých školách a slabá úroveň ďalšieho vzdelávania učiteľov. Absolventi vysokých škôl prichádzajú do školskej praxe bez dostatočných znalostí v oblasti didaktiky, bez praktických skúseností s rôznorodým detským kolektívom a bez potrebnej prípravy na tímovú spoluprácu s ostatnými kolegami. Svoju úlohu neplní ani kontinuálne vzdelávanie učiteľov v praxi. Zmenilo sa na nezmyselnú honbu za kreditmi, vďaka ktorým síce majú učitelia možnosť získať príplatky, avšak ktoré nie sú reálnym zrkadlom ich kariérneho rozvoja.

Platy učiteľov sú príliš nízke. Učitelia nastupujú do škôl za plat, ktorý nedosahuje úroveň ohodnotenia ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí v iných odvetviach a ani v priebehu ďalších rokov sa adekvátne nezvyšuje. Časť úkonov, súvisiacu s narastajúcou byrokraciou, či s prácou v mimo vyučovacom čase, pritom učitelia nemajú zaplatenú vôbec.

Podstatnú časť z času, ktorý by učitelia mali venovať najmä učeniu, im kradne zbytočná byrokracia. Akákoľvek zmena, ktorú ministerstvo školstva nariadi, padá spravidla na ich plecia a pridáva im ďalšie povinnosti. Namiesto toho, aby ministerstvo školstva ponúklo učiteľom potrebný servis, ktorý by im prácu so žiakmi uľahčil, kladie na nich čoraz vyššie nároky za čoraz horších pracovných podmienok.

V školách sa nepestuje tímová spolupráca, otvorená komunikácia a konsenzuálna zhoda na riešení prípadných problémov. Väčšina učiteľov sa zaujíma iba o vlastný predmet či vlastnú triedu a nie je pre nich obvyklé plánovať spoločné postupy vo výučbe s ďalšími kolegami. Naopak, v zborovniach neraz panuje vzájomná nevraživosť a v školách stúpajú počty prípadov mobbingu a bossingu.

Pre mnohých učiteľov postupne prestáva byť učiteľské povolanie poslaním a stáva sa zdrojom frustrácie. Svedčia o tom viaceré učiteľské iniciatívy a protestné akcie, ktorých počet a intenzita v poslednom čase narastá.

Frustrovaní sú však aj rodičia školopovinných detí. Životný štýl rodín sa počas uplynulých 25 rokov veľmi zmenil. Čoraz viac detí vyrastá v domácnostiach len s jedným rodičom, zväčšujú sa majetkové a príjmové rozdiely, narastá extrémna chudoba. Rodiny dnes žijú v mnohých ohľadoch veľmi komplikované príbehy. Napriek tomu im štát negarantuje potrebnú flexibilitu vzdelávacích služieb, ani dostatočnú kvalitu v povinnom vzdelávaní. Naopak, rovnako ako pred 25 rokmi, aj dnes sa prípadný školský neúspech dieťaťa pripisuje skôr rodine ako škole a od rodičov sa automaticky očakáva, že všetko potrebné dieťa doučia.

Vo vzdelávaní sú dlhodobo prehliadané reálne potreby detí a tínedžerov. Na deti sa vo vzdelávaní stále nazerá ako na pomerne homogénne skupiny, pre ktoré sa šijú univerzálne riešenia, nie riešenia na mieru. Málo sa prihliada na skutočnosť, že deti sú už v útlom veku jedinečnými osobnosťami, každé s individuálnymi danosťami, ale aj možnými prekážkami na ceste k dospelosti.

Nedostatočné zohľadnenie rôznorodých potrieb detí je často skutočnou príčinou mnohých problémov, ktorým sa prisudzuje nesprávny „vinník“. Problematická adaptácia niektorých detí na školu, zhoršujúci sa prospech žiakov, nárast agresívneho správania, zlyhávanie v celoplošných a medzinárodných testovaniach a následne nízka uplatniteľnosť mladých ľudí na pracovnom trhu – to všetko sú v oblasti povinného vzdelávania vážne problémy, ktorých intenzita narastá. Je však neprimerané viniť z nich deti, keď sa školy málo snažia rozvíjať ich individuálny potenciál, objaviť a podporovať ich silné stránky a rozmanité nadanie, motivovať ich k učeniu a pomáhať im pri prekonávaní rôznych prekážok.

[button type=“big“ color=“blue“]Riešením je[/button]
  • sformulovať víziu potrebných zmien v povinnom vzdelávaní, reflektujúcu prioritne záujmy detí – ich jedinečnú individualitu, rozmanitý vzdelávací potenciál a špecifické vzdelávacie potreby,
  • preveriť zmysluplnosť a životaschopnosť sformulovanej vízie v širokej verejnej diskusii a docieliť konsenzuálne prijatie stratégie postupných krokov v skvalitňovaní povinného vzdelávania v krátkodobom a dlhodobom horizonte naprieč politickým spektrom,
  • presadiť zmenu povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie,
  • zvážiť zúženie rozsahu povinného vzdelávania a obmedziť ho na povinnosť absolvovať vzdelávanie v rozsahu dvoch stupňov základnej školy a vytvoriť lepšie podmienky na to, aby si povinný základ skutočne osvojil každý žiak a žiadny zo vzdelávania predčasne nevypadol,
  • zvýšiť objem investícií, smerovaných do povinného vzdelávania,
  • podporovať spestrenie ponuky vzdelávacích programov, otvoriť trh s učebnicami a učebnými materiálmi a zabezpečiť školám dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie vybraných titulov,
  • uľahčiť deťom vstup do školského vzdelávania, zrušiť povinnosť preukázať školskú zrelosť a namiesto toho otvoriť bežné základné školy pre deti od piatich rokov a prijímať ich do tzv. prípravných ročníkov, kde budú mať dostatok času a podnetov na to, aby sa u nich mohla školská zrelosť primerane rozvinúť,
  • podporovať vzdelávanie orientované na žiaka a postupnú premenu existujúceho selektívneho školského systému na model, kde budú v riadnych ročníkoch bežných základných škôl vítané všetky deti, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a kde bude individuálna podpora, pomoc pri učení a povzbudenie zo strany učiteľov samozrejmosťou,
  • zabezpečiť skutočné naplnenie nároku detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na primeranú úpravu učebného programu a vzdelávacieho prostredia, na poskytnutie špeciálnych výchovno-vzdelávacích učebníc, učebných materiálov a učebných pomôcok a na odbornú pomoc špecialistov,
  • pre tých rodičov, ktorí majú záujem o tzv. domáce vzdelávanie, rozšíriť formy jeho realizácie, vytvoriť systém finančnej podpory a skvalitniť metodickú pomoc,
  • presadiť postavenie učiteľa ako profesionála s primeraným podporným servisom, čo znamená najmä:
    • rozšíriť učiteľské tímy o potrebných psychológov, špeciálnych pedagógov, asistentov, výchovných poradcov a sociálnych pracovníkov v podobe štandardu, nie výnimočného opatrenia,
    • vytvoriť sieť terénnej odbornej podpory pre učiteľov, v rámci ktorej im rôzni odborníci (metodici, didaktici, špeciálni pedagógovia, psychológovia, mediátori a pod.) pomôžu pri riešení akútnych či dlhodobých problémov priamo v školskom prostredí namiesto vo vzdialených poradenských centrách,
    • posilniť transparentné riadenie, tímovú spoluprácu a otvorenú komunikáciu v školách v rámci všetkých zainteresovaných skupín (zriaďovatelia a manažmenty škôl, učiteľské tímy, odborní pracovníci, žiaci, rodičia),
    • zaviesť nulovú toleranciu mobbingu, bossingu, šikanovania a nedôstojného správania sa voči dospelým i deťom,
    • zadefinovať a konsenzuálne prijať profesijné štandardy učiteľského povolania, etický kódex učiteľa a potrebné zmeny v opisoch učiteľských študijných odborov na vysokých školách,
    • revidovať kontinuálne vzdelávanie učiteľov v praxi,
    • zvýšiť platy učiteľov a zaviesť nárok na osobné príplatky, viazané na konkrétny výkon,
    • znížiť byrokratickú záťaž učiteľov,
  • zaviesť účelnú kontrolu výsledkov vzdelávania a jej ťažisko presunúť na priebežné sledovanie a vyhodnocovanie individuálnej výkonovej krivky žiakov učiteľmi v triedach,
  • zaviesť pravidelné overovanie efektívnosti riadenia vzdelávacieho systému, aby expertnej spätnej väzbe nepodliehali iba školy, resp. žiaci a učitelia, ale aj realizácia stratégie rozvoja vzdelávania na úrovni ministerstva školstva a ďalších rezortov.

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section][et_pb_section fullwidth=“off“ specialty=“off“][et_pb_row][et_pb_column type=“1_2″][et_pb_blurb admin_label=“STAROSTLIVOSŤ, VÝCHOVA A VZDELÁVANIE V RANOM DETSTVE “ title=“STAROSTLIVOSŤ, VÝCHOVA A VZDELÁVANIE V RANOM DETSTVE “ url=“http://zimenova.sk/starostlivost-vychova-a-vzdelavanie-v-ranom-detstve/“ url_new_window=“off“ use_icon=“on“ icon_color=“#dd3333″ use_circle=“off“ circle_color=“#7EBEC5″ use_circle_border=“off“ circle_border_color=“#7EBEC5″ image=“http://zimenova.sk/wp-content/uploads/2016/01/2-starostlivost-a-vychova-v-rannom-detstve.jpg“ alt=“STAROSTLIVOSŤ, VÝCHOVA A VZDELÁVANIE V RANOM DETSTVE “ icon_placement=“left“ animation=“off“ background_layout=“light“ text_orientation=“left“ use_icon_font_size=“off“ body_line_height=“2em“ use_border_color=“off“ border_color=“#ffffff“ border_style=“solid“ saved_tabs=“all“ font_icon=“%%2%%“ /][/et_pb_column][et_pb_column type=“1_2″][et_pb_blurb admin_label=“CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE“ title=“CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE“ url=“http://zimenova.sk/celozivotne-vzdelavanie/“ url_new_window=“off“ use_icon=“on“ icon_color=“#dd3333″ use_circle=“off“ circle_color=“#7EBEC5″ use_circle_border=“off“ circle_border_color=“#7EBEC5″ image=“http://zimenova.sk/wp-content/uploads/2016/01/4-celozivotne-vzdelavanie.jpg“ alt=“CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE“ icon_placement=“left“ animation=“off“ background_layout=“light“ text_orientation=“left“ use_icon_font_size=“off“ body_line_height=“2em“ use_border_color=“off“ border_color=“#ffffff“ border_style=“solid“ saved_tabs=“all“ font_icon=“%%3%%“ /][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]

Čítajte ďalej