Deti, žijúce na okraji miest a obcí v chudobných rómskych osadách, neprospievajú v školách tak dobre, ako by mohli. Nie je to však ich chyba. Potrebujú len viac odbornej podpory.

Nerovné šance od narodenia

Keď sa dieťa narodí do extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, trpí nedostatkom podnetov na optimálny vývin. Ako rastie, rozdiel medzi tým, čo sa zvládne naučiť, a tým, čo vedia jeho rovesníci z lepšie situovaných rodín, je priepastný. Deti z chudobných rómskych osád nemajú doma knižky, kocky, hlavolamy, omaľovánky, ani edukatívne hračky. Preto neskôr, pri nástupe do školy, nepoznajú písmenká, čísla, ani farby a zo zvieratiek sú im známe iba tie, ktoré sa s nimi tmolia po osade.  

Nedostupná včasná intervencia

Deťom s rizikovým vývinom ponúkajú na Slovensku odbornú podporu centrá včasnej intervencie. Deti z chudobných rómskych  osád sa však k týmto odborníkom nedostanú. Služby včasnej intervencie sú totiž zahltené najmä deťmi so zdravotným znevýhodnením a ani tým dnes nedokážu pomôcť v potrebnej miere. Na prácu s deťmi z vylúčených rómskych komunít im chýbajú personálne kapacity, aj financie.

Najmenší Rómovia z extrémne chudobného prostredia teda na potrebnú pomoc v ranom detstve nedosiahnu. Šťastie sa usmeje len na tie deti, ktoré vyrastajú v lokalitách, kde pôsobia napríklad omamy z projektu Cesta von alebo komunitné centrá, akým je Detstvo deťom v Dobšinej.

Neodstupná škôlka

Mnohí sa domnievajú, že sklz vo vývine môžu deti z rómskych osád dohnať v škôlke. Nie však na Slovensku.  Materských škôl u nás stále nie je dosť a tie, ktoré sú k dispozícii, uprednostňujú pri zápise tzv. „bezproblémové“ deti. Keďže žiadostí o prijatie dieťaťa do škôlky je obvykle oveľa viac ako voľných miest, škôlky si môžu deti vyberať a táto obvyklá prax znamená pre množstvo rómskych detí ďalšiu nezdolateľnú prekážku.

Mnohé škôlky odmietajú prijímať nielen deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti so zdravotným znevýhodnením. Na prácu s nimi totiž nie sú dostatočne vybavené. Škôlkam akútne chýbajú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia a ďalší odborníci, ktorí by mali byť učiteľkám pri zvýšených nárokoch na výučbu týchto detí oporou. Bez tejto opory nie sú škôlky jednoducho schopné naplniť u detí s rôznym znevýhodnením ich špeciálne vzdelávacie potreby.

Zlyhávanie v škole

Keď si uvedomíme,ako veľmi majú rómske deti z chudobných osád posunutú štartovaciu čiaru pri nástupe do školy, začne nám byť jasné, prečo zažívajú v škole prakticky od prvého dňa neúspech. Najmä, ak vieme, že akútnym nedostatkom odbornej podpory zo strany asistentov učiteľa, špeciálnych a sociálnych pedagógov a ďalších špecialistov, trpia aj základné školy.

A ešte na jednu vážnu prekážku narážajú rómske deti v našich školách. Je ňou jazyková bariéra. Doma hovoria mnohé po rómsky.  Zrazu prídu do školy, v ktorej hovoria všetci po slovensky. Malí Rómovia nielen že nerozumejú učivu, ktoré sa na hodine preberá, oni nerozumejú ani len pokynom učiteľky. A namiesto toho, aby ich prioritne v škole naučili po slovensky hravou, komunikatívnou formou, ako som v parlamente opakovane navrhovala, dostanú do rúk šlabikár, s ktorým si nedokážu poradiť.

Predčasné ukončenie vzdelávania

Väčšina týchto detí počas povinnej školskej dochádzky aspoň raz prepadne a niektoré základnú školu vôbec nedokončia. Na Slovensku pritom najviac detí prepadáva v prvom ročníku. Najviac prípadov opakovania ročníka na 1. stupni ZŠ je v Košickom kraji. Zo 6 195 detí, ktoré v roku 2018 opakovali ročník, bolo viac než 40 % (2 564) práve z tejto časti Slovenska. Výrazný podiel na celkovom počte detí s takouto skúsenosťou majú aj žiaci a žiačky z Prešovského kraja (27 %). A práve v týchto lokalitách evidujeme zvýšený počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ak by sme im hneď na začiatku vzdelávania poskytli viac potrebnej podpory a zároveň potrebnú pomoc odborníkov, úspech by sa dostavil.

Zlyhávanie rómskych žiakov v školách nie je dôsledok ich lenivosti, či hlúposti. Pätorky v žiackych knižkách im pribúdajú najmä preto, lebo v škole nedostanú dostatok pomoci a doma nemajú nikoho, kto by im s učením sa pomohol. Mnohé z týchto detí nemajú doma ani len stôl, na ktorom by si mohli robiť domáce úlohy. 

Slovensko zatvára pred problémom oči

V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa miera predčasného vypadávania žiakov zo vzdelávania každoročne znižuje, čelí Slovensko opačnému trendu. Počet žiakov, ktorí riadne neukončia ani len základné vzdelanie, u nás stále stúpa. Viaceré testovania zároveň potvrdzujú súvis medzi podpriemernými výsledkami žiakov a ich sociálnym znevýhodnením. Je preto nepochopiteľné, prečo vláda tento problém nerieši, ale pred ním stále zatvára oči.

Koledujeme si o žalobu

To, že deti z extrémne chudobných pomerov necháva Slovensko „v štichu“ a oberá ich o úspešnú budúcnosť, si všimla aj Európska komisia. Preto v roku 2015 spustila voči Slovensku právne konanie pre diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní.

V októbri 2019 sa konanie pre nečinnosť vlády posunulo do ďalšej fázy.  Komisia nám zaslala dôraznú výzvu, aby Slovensko dodržiavalo pravidlá EÚ o rovnakom zaobchádzaní so žiakmi v základných školách a zabezpečilo pre rómske deti dostupné kvalitné vzdelávanie, ktoré by mohlo zvýšiť ich šance na postup na stredné a vysoké školy a na úspešný život v dospelosti.

Vláda SR dostala dva mesiace na to, aby prijala potrebné opatrenia. Namiesto urýchlenej nápravy sa však stále iba vyhovára a Slovensku hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ.

Riešenia existujú

• Rozšírenie kapacít centier včasnej intervencie, aby sa mohli venovať aj deťom so sociálnym znevýhodnením a posilnenie ich spolupráce so špecializovanými poradňami, ktoré sa venujú deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. 

• Rozšírenie kapacít materských škôl o komunitné škôlky a detské skupiny a zabezpečenie dostatočného počtu asistentov učiteľa, špeciálnych a sociálnych pedagógov a ďalších špecialistov v predškolskom vzdelávaní.

• Zavedenie výučby slovenského jazyka efektívnejšími, modernejšími metódami, aby aj deti s iným materinským jazykom ako slovenským zvládli v základnej škole komunikáciu s učiteľmi a výučbu.

• Zabezpečenie dostatočného počtu odborného personálu v základných a špeciálnych školách, aby mali učitelia dostatok odbornej podpory pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

• Posilnenie individuálneho prístupu k žiakom najmä v prvých troch ročníkoch základných škôl, aby si dobre osvojili základy, nevyhnutné pre úspešné vzdelávanie vo vyšších ročníkoch.

• Zavedenie programu celodenného vzdelávania v školách, kde je zvýšený počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí doma nemajú vhodné podmienky na učenie sa.

Rómske deti majú nárok na kvalitné vzdelávanie rovnako, ako všetky ostatné deti. Ak im ho dokážeme poskytnúť, pomôžeme im vymaniť sa z bludného kruhu generačnej chudoby a prežiť plnohodnotnejší život.