V školách z roka na rok stúpa počet detí, ktoré počas plnenia povinnej školskej dochádzky potrebujú individuálny prístup učiteľov, špecifickú úpravu vzdelávacieho prostredia alebo špecializovanú pomoc odborníkov.
Deti s rôznymi poruchami v učení sa a v správaní, ale aj s rôznymi zdravotnými diagnózami, už nie sú v školách raritou, ale bežným javom. Základné, aj materské školy ich však neraz vnímajú ako problém, s ktorým si nevedia poradiť.
Zákon chráni učiteľov, deťom nepomáha
Problematickými sú pre učiteľov napríklad aj bežné situácie, v ktorých sa deti so zdravotným znevýhodnením alebo chronickým ochorením ocitajú pomerne často. Pichnúť dieťaťu inzulín, podať lieky, či poskytnúť ošetrenie pri náhlom záchvate učitelia nevedia a zo zákona ani nemôžu.
Tieto úkony v školách preto obvykle zabezpečujú rodičia, a to aj v prípade, ak ich dieťa navštevuje špeciálnu školu, ktorá je určená práve pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Ani v špeciálnych školách totiž nie je zdravotnícky personál.
Rodič na roztrhanie
Školopovinné dieťa zažíva v takýchto situáciách pocity neistoty a ohrozenia, keďže rodič s ním obvykle netrávi v škole celý deň, ale často je iba „na telefóne“. Kým na zavolanie učiteľov do školy dobehne, strácajú sa drahocenné minúty.
Pre mnohých rodičov to okrem permanentného stresu znamená, že nemôžu naplno pracovať, lebo musia byť svojmu dieťaťu nepretržite k dispozícii. Pritom vôbec nemusí ísť o život ohrozujúce diagnózy, ale o pomerne bežné situácie, ktoré by bolo možné v škole ľahko zvládnuť.
Odmietnutie nie je riešenie
Školy nevedia bez podpory zdravotníka prekonať svoje obavy. Namiesto toho, aby aktívne hľadali možné riešenia aspoň v situáciách, ktoré by mohli byť ľahko zvládnuteľné, snažia sa radšej vyhnúť akejkoľvek zodpovednosti. Ako v prípade malého Mareka, ktorého príbeh mi prerozprávala jeho mama.
„Minulý rok môjmu štvorročnému synovi diagnostikovali diabetes,“ spomína Marekova mama. „Predtým chodil rok do škôlky na celý deň. Predpokladala som, že zistenie ochorenia na tom nič nezmení. Keď som však v škôlke oznámila diagnózu, riaditeľka mi povedala, že Marek bude môcť chodiť do škôlky iba na štyri hodiny. To je vraj maximum, čo môže pre nás spraviť,“ popísala svoju ťažkú situáciu.
Zároveň jej v škôlke oznámili, že učitelia deťom nesmú podávať žiadne lieky, a že bude musieť Marekovi pichať inzulín sama. Navyše, bude to musieť robiť mimo areálu škôlky. Vedenie škôlky považovalo za problém dokonca aj prosbu, aby mohol mať Marek v skrinke odložený glukomer a sladkosť pre prípad hypoglykémie. To je vraj zakázané, nič také v skrinke nesmie byť.
Pomohli by školské sestry
Je evidentné, že na Slovensku chýba odborník z oblasti komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na prostredie škôl a na starostlivosť o zdravie žiakov. Riešením v spomínaných situáciách by mohlo byť zavedenie školských sestier do vzdelávacieho systému. V parlamente som to navrhla dvakrát, koalícia však moje návrhy nepodporila.
Školské sestry by pritom mohli byť užitočné aj inak. Okrem priameho zdravotníckeho výkonu by mohli napríklad pripravovať aj programy prevencie a osvojovania si zdravého životného štýlu žiakmi a ich rodinami. Významne by mohli pomôcť napríklad aj v lokalitách, kde evidujeme zvýšený počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, koncentrovaný v rómskych osadách. Nie je tajomstvom, že práve tieto deti potrebujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť a vo zvýšenej miere aj rôzne preventívne programy, ktoré ich naučia, ako sa starať o svoje zdravie.
Školské sestry by taktiež mohli v školách vykonávať rutinné zdravotné prehliadky u každého dieťaťa s nadväzným sledovaním detí so špecifickými potrebami v oblasti zdravia. Mohli by koordinovať spoluprácu manažmentu školy, učiteľov, pediatrov, psychológov a v prípade potreby aj sociálnych a komunitných pracovníkov.
Služby školskej sestry sú v školskom prostredí široko využiteľné a profitovať by z nich mohli všetci žiaci, nielen deti so zdravotným znevýhodnením. Je najvyšší čas, aby malo Slovensko vládu, ktorá školám konečne zabezpečí dostatok financií a odbornej podpory a ktorá bude vzdelávacie potreby detí dôsledne napĺňať, nie prehliadať.
