Školstvo potrebuje peniaze nielen na platy, ale aj na prevádzku.
Vzdelávanie na Slovensku je dlhodobo podfinancované. Vláda síce dvíha platy učiteľom, na zabezpečenie každodenného chodu škôl však dáva čoraz menej peňazí. Školám chýbajú zdroje na potrebný servis, nákup učebníc a učebných materiálov, naplnenie špeciálnych potrieb pre žiakov so znevýhodnením, doplnenie titulov do školských knižníc, či na vybavenie laboratórií a telocviční. Bez dostatočných zdrojov na chod škôl nemôže naše školstvo dobre fungovať a napredovať.
Platy rastú, peňazí na chod škôl ubúda
Vláda dlhodobo zanedbáva potrebné zvyšovanie financií na chod škôl. Kým platy v školstve na Slovensku rastú, balík peňazí, ktorý štát školám posiela na prevádzku, nerastie vôbec, dokonca sa v priebehu posledných rokov zmenšuje. Výsledkom je, že od roku 2013 ide na prevádzku škôl v reálnom vyjadrení menej financií ako pred 15 rokmi.
Hrozí, že školský systém skolabuje
Od roku 2013 dostávajú školy na svoju prevádzku v reálnom vyjadrení (teda po zohľadnení inflácie) menej ako v roku 2004. V dôsledku toho sa finančná situácia v školách zhoršuje. Ak sa to nezmení, hrozí, že školský systém skolabuje.
Náklady na prevádzku škôl totiž neustále rastú, a to nielen vplyvom inflácie, ale aj reálne. Vedenia škôl a ich zriaďovatelia sa samozrejme snažia udržať školy v chode. V tejto situácii je to možné len tak, že obmedzujú výdavky na položkách, kde ich zákon nevyžaduje explicitne uhrádzať. A to sú v prvom rade prostriedky na materiálno technické zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, ako sú učebnice, učebné pomôcky, vybavenie tried a pod.
S platmi učiteľov musia rásť aj peniaze na prevádzku
Zvyšovanie platov učiteľov a ostatných zamestnancov školstva je jednoznačne dobrý krok, ktorý treba podporovať. Na druhej strane však treba nahlas povedať, že spôsob, pri ktorom sa s rastom platov znižujú v reálnom vyjadrení prostriedky na prevádzku, nie je správny a prináša ďalšie problémy.
Problémy, ktoré so sebou tento nerovnovážny vývoj financovania školstva prináša, trápia všetkých aktérov vzdelávania – zriaďovateľov škôl, riaditeľov, učiteľov, aj rodičov žiakov. Preto rozhodne nemožno tvrdiť, že „učitelia si spokojne hladkajú brušká“, ako s obľubou opakuje predseda SNS Andrej Danko, strany, ktorá je aktuálne zodpovedná za rezort školstva.
Je najvyšší čas, aby malo Slovensko vládu, ktorá školám konečne zabezpečí dostatok financií a odbornej podpory a ktorá bude vzdelávacie potreby detí dôsledne napĺňať, nie prehliadať.
