V novembri 2019 Slovenskú republiku navštívili zástupcovia a zástupkyne Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI). Počas pracovného stretnutia na pôde parlamentu sa ECRI aktívne zaujímala aj o tému diskriminačných a segregujúcich praktík v našom školstve a o problematiku vysokého vplyvu socio-ekonomického zázemia na vzdelávacie výsledky žiakov. V tejto súvislosti som pre komisiu pripravila súhrn podrobnejších informácií, ktoré sa týkajú predovšetkým vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít. Informácie sú doplnené o konkrétne kroky a aktivity, ktoré som v tomto smere podnikla ako poslankyňa Národnej rady SR a členka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
V Bratislave, dňa 19. novembra 2019
Vážení členovia a členky Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii,
v nadväznosti na zistenia Európskej Komisie v Správe o krajine – Slovensko 2019 v oblasti vzdelávania, na odôvodnené stanovisko Európskej komisie vo veci vyžadovania rovnakého zaobchádzania so žiakmi z marginalizovaných rómskych komunít a dlho známe zistenia, že vzdelávacie výsledky žiakov na Slovensku do výraznej miery závisia od socioekonomických podmienok, v ktorých títo žiaci žijú, si Vám touto cestou dovoľujem predložiť podrobnejšie informácie o problematike segregácie a diskriminácie vo vzdelávaní na Slovensku, ako aj o téme inkluzívneho vzdelávania v slovenskom kontexte.
Informácie zároveň dopĺňam o konkrétne aktivity a kroky v tejto oblasti, ktoré som v posledných rokoch podnikla ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a členka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
I. Upozornenie na diskrimináciu rómskych žiakov na elokovanom pracovisku v Sečovciach
Diskriminácia a segregácia v oblasti vzdelávania je na Slovensku dlhodobým problémom, na čo opakovane upozorňujú predstavitelia z radov mimovládnych organizácií, ale i zástupcovia verejnej správy, politici, či médiá.
Segregačné a diskriminačné praktiky možno dlhodobo pozorovať už na úrovni predprimárneho vzdelávania, ktoré nie je dostupné pre väčšinu rómskych detí. Na problémy s prijímaním do materských škôl narážajú aj deti so zdravotným znevýhodnením. Dôvodom tejto viacnásobnej diskriminácie je nedostatočná kapacita materských škôl, ale aj slabá pripravenosť škôlok na prácu s deťmi z rôznym znevýhodnením.
Situácia je stále problematická aj na úrovni povinného vzdelávania v základných školách. Základné školy taktiež nie sú dostatočne pripravené na prácu s deťmi s rôznym znevýhodnením, či už ide o deti žijúce v chudobe v sociálne vylúčených rómskych komunitách, alebo o deti so zdravotným postihnutím. V základných školách chýba odborný personál, ktorý by pomáhal učiteľom pri práci s deťmi s rôznym znevýhodnením. Medzi najznámejšie prípady lokalít, kde dochádza k segregácii rómskych žiakov v základných školách, patria napr. Šarišské Michaľany, Levoča, Rokycany a Ostrovany.
Považujem za dôležité doplniť, že k segregácii a diskriminácii nielen rómskych žiakov dochádza aj na úrovni stredných škôl. Centrum pre výskum etnicity a kultúry vo svojej štúdii už v roku 2015 upozornilo na to, že ich diskriminácia sa na stredoškolskej úrovni stále prehlbuje. Príkladom sú viaceré elokované pracoviská stredných odborných škôl, ktoré sú často zámerne zriaďované pri marginalizovaných rómskych komunitách, čo sťažuje mladým ľuďom možnosť vymaniť sa zo začarovaného kruhu chudoby.
Na to, aké obludné podoby môže táto segregačná prax nadobudnúť, som ako poslankyňa upozornila v novembri 2017 otvorením kauzy elokovaného pracoviska v Sečovciach, zriadeného pri Strednej odbornej škole v Dobšinej. Prostredníctvom môjho blogu i tlačovej konferencie sa verejnosť mala možnosť dozvedieť, že škola rómskym žiakom nielen že neposkytovala kvalitnú výučbu, čo potvrdila aj Štátna školská inšpekcia, ale že na nich ešte aj zarábala s cieľom prelievať prostriedky, určené na vzdelávanie, do súkromných vreciek vo forme predraženého nájomného.
Ročné nájomné za priestory, v ktorých fungovalo elokované pracovisko v Sečovciach, sa vrátane prevádzkových nákladov vyšplhalo až na takmer 900 000 eur ročne, pričom škola uzavrela takúto nevýhodnú nájomnú zmluvu na obdobie 15 rokov. Za toto obdobie mala škola v pláne zaplatiť za prenájom priestorov neuveriteľných 13 miliónov eur, pričom žiakom nedokázala zabezpečiť základné výchovno-vzdelávacie potreby.
Pre všetky vyššie uvedené skutočnosti som ešte v jeseni 2017 podala podnet na prešetrenie prípadu, a to na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Košický samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom školy a elokovaného pracoviska a na Najvyšší kontrolný úrad SR.
Napriek ďalším závažným zisteniam, ktoré s kauzou súviseli a vyplávali na povrch krátko po jej otvorení (napr. tu, tu tu a tu), elokované pracovisko v Sečovciach v priestoroch s predraženým nájomným fungovalo až do novembra 2018 a od ministerstva školstva naďalej poberalo financie z verejných zdrojov.
Kontrola nehospodárneho nakladania s financiami školy zo strany Košického samosprávneho kraja bola ukončená v júni 2019. Správa z tejto kontroly konštatuje oprávnenosť môjho podnetu, nakoľko sa potvrdilo, že pri nájme za priestory pre elokované pracovisko školy boli v rokoch 2013 až 2018 nehospodárne vynaložené finančné prostriedky v sume takmer 2 milióny eur.
II. Návrh na potrebnú inováciu výučby slovenského jazyka pre deti s iným materinským jazykom
Významným dôvodom, pre ktorý nielen rómski žiaci, ale aj príslušníci iných menšín a deti cudzincov v školách na Slovensku slabo prospievajú, je jazyková bariéra. Vzdelávacie programy v školách s vyučovacím jazykom slovenským, ktorých je na Slovensku drvivá väčšina, sú totiž postavené na predpoklade, že všetci žiaci v danej škole hovoria po slovensky. V skutočnosti však počet detí s iným materinským jazykom v slovenských školách z roka na rok stúpa a školský systém ich jazykové problémy ignoruje. Deti hovoriace iným materinským jazykom nedostávajú v slovenských školách potrebnú pomoc, preto sú z dôvodu neprekonateľnej jazykovej bariéry často odsúdené na neúspech, a to i v prípade, že je ich vzdelávací potenciál vyšší.
O vytvorenie univerzálneho programu výučby slovenského jazyka, ktorý by bol odlišný od obvyklej výučby slovenčiny pomocou tradičných šlabikárov, a ktorý by vychádzal z overených a účinných metód používaných vo výučbe cudzích jazykov, som sa v Národnej rade SR usilovala opakovane predložením návrhu na potrebnú úpravu školského zákona.
Návrh v parlamentnom pléne nezískal podporu koalície, a to napriek tomu, že som pri jeho vypracovaní spolupracovala s výskumníkmi a výskumníčkami z oblasti aplikovanej jazykovedy, ktorí prízvukujú, že problematika výučby slovenčiny u detí s iným materinským jazykom, je u nás dlhodobo podceňovaná a že dosiaľ nebola na Slovensku vydaná jediná učebnica slovenčiny rešpektujúca špeciálne metodiky pre deti s iným materinským jazykom.
Poslanci vládnej koalície sa pri odmietnutí môjho návrhu odvolávali na skutočnosť, že v rezorte školstva aktuálne prebiehajú dva projekty s podobným zameraním, ktoré podľa ich názoru situáciu detí s iným materinským jazykom vyriešia. Konkrétne malo ísť o Národný projekt Metodicko-pedagogického centra s názvom „Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským,“ ktorý ministerstvo realizuje od januára 2016 a ktorý má byť ukončený v decembri 2020 a o projekt s názvom IKATIKA, ktorý má slúžiť na vytváranie digitálneho obsahu pri výučbe slovenčiny detí hovoriace jazykom národnostnej menšiny v materských a základných školách.
Prvý spomínaný projekt je však orientovaný výlučne na výučbu slovenčiny v prostredí škôl s vyučovacím jazykom maďarským, preto nijako nepomôže deťom, ktoré hovoria inými materinskými jazykmi, ako sú napr. deti hovoriace po rómsky alebo rôznymi nárečiami, žijúce v marginalizovaných rómskych komunitách. Tento projekt zároveň úplne ignoruje jazykové potreby detí cudzincov. Z projektu aktuálne profitujú iba tri základné školy s vyučovacím jazykom maďarským – ZŠ Bélu Bartóka vo Veľkom Mederi, ZŠ Mateja Korvína v Šamoríne a ZŠ Józsefa Kovátsa v Bátorových Kosihách. Finálna ucelená metodika, využiteľná aj v ďalších školách s vyučovacím jazykom maďarským, bude k dispozícii až v roku 2020, odborníci však upozorňujú na to, že pre deti hovoriace iným ako maďarským jazykom bude nepoužiteľná.
Druhý spomínaný projekt rieši jazykové problémy žiakov s iným materinským jazykom rovnako nedostatočne, pretože ani tento nie je postavený na princípoch univerzálneho prístupu pri výučbe cudzích jazykov a rovnako ako prvý projekt, aj tento je prioritne určený deťom hovoriacim po maďarsky. Ministerstvo školstva sa však napriek jasnému úzkemu zameraniu projektu snaží vyvolať dojem o jeho širšom zábere projektu a v tlačových správach opakovane informuje verejnosť, že výstupy z projektu zlepšia vzdelávanie aj rómskych žiakov.
Pri medializácii projektu IKATIKA ministerstvo opakovane uvádza, že sa doň zapája niekoľko desiatok škôl s vyučovacím jazykom maďarským, rusínskym a rómskym. S takýmito informáciami následne pracovali aj médiá na Slovensku (napr. tu a tu). Prostredníctvom dostupných informácií, ktoré zverejňuje Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, som však zistila, že na Slovensku nie je zapísaná v sieti škôl žiadna materská ani základná škola s vyučovacím jazykom rómskym a z celkového počtu materských a základných škôl ponúkajú vyučovací jazyk rusínsky iba 3 materské a 2 základné školy.
Mám dôvodnú obavu, že ministerstvo školstva komunikovalo snahu prispieť týmto projektom k posilneniu jazykových kompetencií najmä u rómskych detí nadnesene, resp. v miere, ktorá nezodpovedá skutočnosti a reálnemu dopadu projektu v školskej praxi. Dôvodom môže byť jednoduchý omyl, či ľudské zlyhanie, ale aj zámerná snaha vylepšiť obraz Slovenska v oblasti vytvárania antidiskriminačných opatrení pre rómskych žiakov v čase, kedy krajine hrozí konanie pred Súdnym dvorom EÚ práve za diskrimináciu rómskych detí v školách.
III. Návrhy na posilnenie odborného a pomocného personálu škôl
Nevyhnutným krokom pri odstraňovaní rôznych foriem diskriminácie vo vzdelávaní, ktoré sa týkajú zdravotne i sociálne znevýhodnených žiakov, je posilnenie pomocného a odborného personálu škôl. Aj rezort školstva pripúšťa v tejto oblasti rezervy. Ministerstvo školstva vypracovalo v r. 2017 Model objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole, kde sa v súvislosti s úlohami Programového vyhlásenia vlády konštatuje, že „učiteľské tímy je potrebné rozšíriť o dostatočný počet školských psychológov, špeciálnych pedagógov, asistentov, výchovných poradcov a sociálnych pracovníkov v podobe nárokovateľného štandardu, nie výnimočného opatrenia.“
V praxi teda chýba školám na Slovensku potrebný odborný personál, ktorý je inde vo svete nárokovateľným štandardom. Najvypuklejším problémom je akútny nedostatok asistentov učiteľa, pretože každoročne sa opakuje situácia, že ministerstvo školstva nevyčlení dostatok finančných prostriedkov na ich pokrytie, ale zaplatí spravidla iba približne polovicu oprávnených žiadostí škôl.
O tom, že žiaci v súčasnosti potrebujú vo vzdelávaní podstatne viac pomoci a odbornej podpory, som v NR SR informovala aj pri predkladaní viacerých konkrétnych návrhov, ktorými som sa usilovala o zlepšenie podmienok vzdelávania žiakov s rôznym znevýhodnením. Navrhovala som zaviesť do školského systému pozíciu školskej sestry, pomocného vychovávateľa a žiadala som o umožnenie vstupu osobných asistentov detí so zdravotným postihnutím do škôl, ktorí dnes túto možnosť stále nemajú. Tieto návrhy nezískali v parlamente podporu potrebnej väčšiny poslancov.
Ako spoluautorka základných téz reformnej koncepcie Učiace sa Slovensko som sa ešte pred nástupom do parlamentu usilovala o to, aby sa inkluzívne vzdelávanie stalo jedným zo základných pilierov reformy vzdelávacieho systému. Koncom roka 2017 som už z pozície poslankyne parlamentu navrhovala vytvoriť viazanú rezervu na reformu vzdelávania v sume 50 miliónov eur, ktorá by otázku nedostatočných odborných kapacít v školách pomohla vyriešiť. Navrhovala som, aby sa z tejto rezervy prioritne zaplatili chýbajúci asistenti učiteľa a aby sa zvyšné peniaze použili na ďalšie pro-inkluzívne orientované opatrenia v prvom roku plánovanej reformy. Tak ako návrhy na zavedenie pomocných vychovávateľov, školské sestry, či návrh na povolenie vstupu do škôl osobným asistentom, ani tento môj návrh na zvýšenie objemu financií na ďalšie inkluzívne opatrenia koaliční poslanci nepodporili. Zároveň musím so sklamaním skonštatovať, že počas tohto volebného obdobia vláda rezignovala aj na reformu vzdelávania, ktorej nosnou líniou mali byť pro-inkluzívne opatrenia.
IV. Agenda začleňovania zraniteľných skupín do vzdelávania, práce a spoločnosti na pôde NR SR – vytvorenie komisie pri Výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Keďže sa ako poslankyňa Národnej rady SR zasadzujem za presadzovanie politík v oblasti začleňovania zraniteľných skupín do vzdelávania, práce a spoločnosti, členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny som v apríli roku 2019 navrhla zriadiť expertnú komisiu, ktorá by sa touto problematikou mala zaoberať. Členovia výboru môj návrh schválili. Pri ľudskoprávnom výbore tak vznikla Komisia, v ktorej som sa ujala predsedníctva a do ktorej prijali pozvanie ako stáli členovia a členky zástupcovia z viacerých mimovládnych organizácií obhajujúcich záujmy detí, ľudí so zdravotným znevýhodnením, seniorov, či ľudí z marginalizovaných rómskych komunít a LGBTI komunity.
Členstvo v Komisii pre začleňovanie zraniteľných skupín do vzdelávania, práce a spoločnosti prijala aj Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská a Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Medzi kompetencie Komisie patrí príprava odborných podkladov a stanovísk v oblasti inklúzie, ponúkanie odborných východísk pre prípravu potrebných opatrení v tejto oblasti, ako aj monitorovanie problematiky na území SR v súlade so záväzkami a odporúčaniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, platnej legislatívy SR a strategických a koncepčných materiálov na národnej i medzinárodnej úrovni.
Na záver mi dovoľte dodať už len niekoľko slov.
Správy o krajine v rámci Európskeho semestra z rokov 2018 a 2019, ako oznámenia Európskej Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke a Euroskupine konštatujú, že práve nedostatočné výsledky v oblasti vzdelávania a nerovnosť vyplývajúca zo sociálno-ekonomického zázemia predstavujú na Slovensku zásadné prekážky pre inkluzívny rast. Konštatujú tiež, že v oblasti skvalitňovania vzdelávania a zvyšovania účasti Rómov na vzdelávaní sme ako krajina dosiahli len obmedzený pokrok.
V tejto súvislosti považujem za dôležité poukazovať na prípady segregačných praktík škôl, ktoré rómskym žiakom neposkytujú adekvátne vzdelávanie, zneužívajú finančné prostriedky určené na kvalitu vzdelávania týchto žiakov a posilňujú ich sociálne vylúčenie tak, ako v prípade školy v Sečovciach. Zároveň za jeden z prvých a nevyhnutných krokov smerom k skvalitneniu vzdelávania detí, vyrastajúcich v extrémnej chudobe, považujem zmenu v prístupe k výučbe slovenčiny v prípade, ak tieto deti hovoria iným materinským jazykom a posilnenie pedagogicko-odborných tímov v školách, vďaka ktorým dostanú pri učení sa potrebnú pomocnú ruku.
Som presvedčená, že je našou povinnosťou pomáhať deťom prekonávať bariéry, na ktoré na Slovensku vo vzdelávaní zbytočne narážajú a ktoré im bránia uspieť nielen v školách, ale aj následne v dospelom živote.
S úctou
Zuzana Zimenová
