V základných školách sú tisíce detí, ktoré potrebujú pomoc odborníkov pri prekonávaní zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia. Potreby týchto detí však naša vraj „sociálna“ vláda roky ignoruje. Radšej investuje po populistických opatrení, ktorých dôležitosť nevie ani poriadne zdôvodniť.
Svedčia o tom slová poslanca Roberta Fica, predsedu strany SMER – SD, ktorými v nedeľnej relácii obhajoval obedy „zadarmo“ pre každé dieťa: „Nebudem hovoriť úplne presné čísla, ale je veľmi zaujímavé percento detí, ktoré nechodí na obedy do školy. A nemáme v tomto okamihu žiadny relevantný prieskum, ktorý by povedal, čo je dôvodom toho, prečo nechodia na obedy. Je dôvodom to, že si radšej kúpia čipsy a kolu? Alebo je dôvodom to, že rodičia nemajú peniaze na to, aby im platili pravidelne školskú stravu? Alebo navaria deťom doma? Rôzne argumenty môžu existovať. Preto chceme vidieť, rovnako pri vlakoch zadarmo, aký bude o obedy záujem. Ide približne o 517-tisíc žiakov základných škôl a posledného ročníka materskej školy. Celkový náklad je okolo 100 miliónov. Uvidíme, aká bude miera záujmu o to.“
Nič nie je zadarmo
Tie obedy v skutočnosti „zadarmo“ nebudú. Lietajúce pečené holuby sú nezmysel, všetko niečo stojí. Na obedy „zadarmo“ sa poskladáme všetci. A navaríme aj pre tých, ktorí to nepotrebujú, aj pre tých, ktorí to nezjedia. Obedy „zadarmo“ sa jednoducho zaplatia zo spoločného mešca.
Zarážajúce na tom je, že pri predstavení tohto opatrenia strážny pes verejných financií, minister Peter Kažimír, ani neštekol. Pritom práve on obvykle dosť agresívne odráža oprávnené požiadavky škôl tvrdeniami, že rastú ako huby po daždi a že na ich naplnenie nie sú zdroje. Suma 100 miliónov eur na smerácky „prieskum“ potrieb mu však žily netrhá.
Viac pomoci za polovicu
Skutočné potreby žiakov a učiteľov sú pritom známe už dávno. Vieme, koľko nám chýba v školách učebníc, vyčíslené je aj potrebné zabezpečenie odborného personálu v triedach. Existujúce analýzy, ktoré ponúkajú seriózne zdôvodnenia a konkrétne sumy, však táto „sociálna“ vláda dlhodobo prehliada.
Jedným z príkladov je analýza ministerstva školstva Model objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole. Uvádza sa v nej, že na potrebný počet školských psychológov, špeciálnych a sociálnych pedagógov a asistentov učiteľa chýba v štátnom rozpočte približne 50 miliónov eur. Na zabezpečenie adresnej pomoci pre žiakov s rôznym znevýhodnením by teda stačila polovica balíka, vyčleneného na plošný nákup obedov.
Hladný mozog sa nič nenaučí
Aby bolo jasné, pre správny rozvoj detského organizmu je kvalitná strava kľúčová. Rovnako je samozrejmé, že na to, aby dokázali deti podať v škole potrebný výkon, nesmú byť hladné. Hladný mozog jednoducho dobre nepracuje. Nuž ale potom si treba položiť otázku, prečo majú deti, ktoré doma z rôznych dôvodov neraňajkujú, hladovať až do obeda? Nebolo by efektívnejšie investovať radšej do výdatných raňajok?
Taktiež je známe, že investície do stravy detí, ktoré sú tak chudobné, že hladujú, sa v dlhodobom horizonte spoločnosti vyplatia. Nikde však nie je napísané, že musia byť celoplošné.
Adresnú pomoc chudobným deťom ponúka štát už dnes. Ak dáta z terénu upozorňujú na to, že je potrebné stravu za tieto peniaze skvalitniť alebo že sa má pomoc rozšíriť na ďalšie skupiny detí, treba tak urobiť. Ak sa však namiesto cielených opatrení zavádza plošný príspevok bez akýchkoľvek relevantných údajov, ide o čistý populizmus a nehorázne plytvanie.
