Namiesto skutočnej reformy vzdelávania viac hodín dejepisu, zavedenie brannej výchovy a najnovšie možno aj ruštiny, či šachových partií. Taká je predstava predsedu koaličnej strany SNS Andreja Danka o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

Slovensko je naozaj akoby začarované. Všade naokolo sa už roky robia vo vzdelávaní zásadné zmeny v prospech žiakov a učiteľov, no Slovensko akoby zaspalo dobu.

Namiesto reformy vzdelávania iba chaos

V poslednom desaťročí začína byť situácia v školstve neudržateľná, no ministri školstva vo vládach Roberta Fica, ktorý vládne s krátkou prestávkou kontinuálne už tretie volebné obdobie, sa systémovým zmenám v školstve opakovane vyhýbajú.

Jediné, čo po nich ostáva, je chaotické pridávanie či uberanie jednotlivých predmetov.

Minister školstva Dušan Čaplovič bol „zo starej školy“. Chcel zrušiť povinnú angličtinua pridať hodiny telocviku a matematiky, z ktorej chcel urobiť povinný maturitný predmet.

Jeho „akčný“ nástupca Peter Pellegrini zas videl budúcnosť školstva v moderných technológiách. Reforma podľa Pellegriniho mala podobu posilnenia hodín informatiky a masívneho nákupu tabletov do škôl.

Pellegriniho nástupca Juraj Draxler sa rozhodol povinnú angličtinu ponechať, zrušiť chcel ale povinný druhý cudzí jazyk. Zároveň chcel posilniť výučbu prírodovedných predmetov. Svoje osobné reformné predstavy zverejnil až po odchode z funkcie.

Horúci zemiak na ministerskom stole

Peter Plavčan, ktorého do ministerskej funkcie nominovala SNS, ohlasoval po nástupe do funkcie reformu štvrťstoročia. Pre niektorých to znelo odvážne, pre iných povážlivo. Dôsledky „deformy“ Jána Mikolaja, predošlého nominanta SNS v kresle ministra školstva, majú totiž učitelia stále v živej pamäti. Reforma v podaní Petra Plavčana sa napokon scvrkla len na zavedenie brannej výchovy a navýšenie hodín dejepisu.

Nová ministerka Martina Lubyová našla po výmene Plavčana na ministerskom stole „horúci zemiak“ – Učiace sa Slovensko. A rovno sa zľakla, keďže tento dokument externých autorov nerešpektuje staré dobré rezortné zvyky, ale vyzýva ku skutočnej reforme. Ministerka teraz poslušne čaká na politické noty, podľa ktorých bude reformu „korigovať“.

Kliatba zásuvkového pravidla

Andrej Danko sa netají tým, že „svoje“ rezorty osobne riadi. Jeho zaryté mlčanie na adresu tzv. reformy štvrťstoročia v rezorte školstva je preto významné.

Učiace sa Slovensko evidentne nie je po chuti ani národniarom, ani Ficovej vláde, v ktorej sa reforma vzdelávania pravidelne nahrádza dymovou clonou. Najradšej by ho založili do zásuvky, nech sa naň rýchlo zabudne. Podobne, ako sa po roku 2000 zabudlo na reformné Milénium a ešte pred ním, v deväťdesiatych rokoch, na prvú porevolučnú reformnú koncepciu Projekt Konštantín.

Brzda Andrej Danko

Obvykle prostoreký Danko reformu vzdelávania doteraz nijako nekomentoval. Po návšteve Petrohradu sa však rozjarene podelil s nami o presvedčenie, že budúcnosť našich detí leží v lepšej znalosti ruštiny. A keďže má rád šach, tak aj ten by sa mali naučiť hrať.

A tak sa ani v tretej vláde Roberta Fica nemusí vládna väčšina báť – národniari pod vedením Andreja Danka budú spoľahlivou brzdou akýchkoľvek náznakov, že by sa reforma vzdelávania mohla tento raz „nedajbože“ podariť.