Minulý týždeň sme sa na zasadnutí parlamentného školského výboru dozvedeli, že elokované pracovisko v Sečovciach stále funguje a biznis na deťoch v ňom naďalej pokračuje.

Elokované pracovisko v Sečovciach funguje naďalej napriek skutočnostiam, ktoré som o ňom zverejnila v novembri 2017 a napriek tomu, že ho ministerstvo školstva v januári 2018 formálne vyradilo zo siete škôl.

Táto sečovská „škola“ na jednej strane nezabezpečuje žiakom adekvátne podmienky na vzdelávanie, na druhej strane prelieva nehorázne vysoké sumy do prenájmu priestorov, v ktorých prebieha výučba. Peniaze z normatívneho financovania, určené na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia žiakov školy, končia na účte súkromnej osoby, ktorá však nemusí byť konečným „príjemcom“. Suma vo výške 900 000 eur ročne, o ktorú sú žiaci v škole ukrátení, je dostatočne vysoká na to, aby vzbudzovala otázky.

Na východe Slovenska, kde podľa Roberta Fica nič nie je, evidentne stále beží viacero „kšeftov“ s nejasným pozadím.

Ministerka školstva nemá prehľad

Na výbore sa ukázalo, že ministerka školstva Martina Lubyová nemá o tomto probléme prehľad a nerieši ho. Na to, či je elokované pracovisko zrušené, som sa jej totiž osobne pýtala v marci tohto roku, keď som ju navštívila v úrade. Vtedy mi potvrdila, že ho vyradila zo siete, a preto je vraj logické, že nefunguje. Vybavená vec. Na výbore sme sa od hlavnej školskej inšpektorky dozvedeli, že to nie je pravda.

Pri prezentácii najnovšej súhrnnej správy o stave školstva nás hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová upozornila aj na to, že problém v sečovskej škole stále trvá. „Hoci ma to neteší, činnosť inšpekcie začína mať aj investigatívny charakter,“ povedala Kalmárová. Potvrdila, že v sečovskej škole „finančné zdroje slúžia na všetko možné, len nie na vzdelávanie žiakov“ a že napriek tomu v nej výučba naďalej beží. Upozornila nás, že „systém verejných inštitúcií sa v tomto prípade ukázal ako úplne nepružný, pretože nereagoval na závažné zistenia.“

Kompetentní nekonajú

Na moju otázku, ako je to možné, ministerka školstva Martina Lubová odpovedala, že ministerstvo si predsa svoju povinnosť splnilo. Školu formálne vyradilo zo siete, na ťahu je vraj zriaďovateľ, teda Košický samosprávny kraj a jeho predseda Rastislav Trnka. „Pán Trnka nemusí byť nami oslovený, on vie, že zo zákona, keď dostane z ministerstva rozhodnutie o vyradení školy zo siete, tak je povinný to školské zariadenie zrušiť. Ja mu nemusím telefonovať,“ reagovala ministerka na moju kritiku, že rezort nekoná v kauze dostatočne rázne.

Denník N ihneď oslovil aj košického župana, ten zatiaľ médiám neodpovedal. Keď som s predsedom Trnkom hovorila osobne naposledy v marci, informoval ma, že kontrola v škole ešte nie je uzavretá a čaká na jej výsledok.

Ministerstvo pochybný biznis so žiakmi neprešetrilo

Faktom však je, že školu financuje zo štátneho rozpočtu ministerstvo školstva a nie VÚC. Košický samosprávny kraj je síce zriaďovateľom, peniaze na výučbu však pritekajú z rezortu školstva. A preto je na mieste otázka, prečo sa v rezorte školstva dodnes nikto nepozastavil nad tým, kam vlastne odtiekli a zrejme aj naďalej odtekajú obrovské sumy, určené pôvodne na vzdelávanie žiakov s viacnásobným znevýhodnením a na kompenzáciu ich ťažkého zdravotného postihnutia.

„My nemáme možnosť zastaviť financovanie, keď škola nie je zrušená,“ odpovedala ministerka Lubyová na výbore na moju otázku, ako je možné, že tento nechutný biznis so žiakmi ministerstvo nezastavilo. „Podľa môjho názoru sme vykonali všetko, čo je v našej kompetencii,“ dodala ministerka.

Na moju ďalšiu otázku, či ministerstvo vykonalo finančnú kontrolu školy, a teda či riadne prešetrilo môj podnet z novembra 2017, sa ma ministerka začudovane opýtala: „A vy ste kedy žiadali o akú kontrolu?“

O  kontrolu som žiadala v novembri 2017

V súvislosti s nezákonným obohacovaním sa na úkor žiakov som podala ešte v novembri 2017 tri podnety – na ministerstvo školstva, na zriaďovateľa školy, ktorým je Košický samosprávny kraj a na Najvyšší kontrolný úrad SR.

Všetky tri inštitúcie som vtedy upozornila na to, že v škole prebieha nezákonný biznis na žiakoch, ktorí sú nesprávne diagnostikovaní za účelom navýšenia finančných prostriedkov na vzdelávanie. A že tieto peniaze sa v skutočnosti neinvestujú do výučby žiakov, ale do astronomicky vysokého nájomného vo výške 900 000 eur ročne.

Pri podávaní podnetov som sa opierala o vlastné zistenia z porovnania verejne dostupných dokumentov o škole a zmlúv, ktoré podpísala, ako aj o odborné zistenia školskej inšpekcie. Priložila som aj dôkazy, z ktorých je zrejmé, že škola zavádzala v účtovných dokumentoch, zasielaných na ministerstvo školstva. Práve na toto som ministerstvo upozornila, dúfajúc, že plytvanie s verejnými zdrojmi preverí a zastaví.

Pýtala som sa dvakrát

Na to, ako ministerstvo školstva rieši môj podnet, som sa pýtala ministerky Lubyoveješte aj koncom roka 2017 prostredníctvom interpelácie.  Ministerka vtedy v odpovedi uviedla, že čaká na ukončenie kontroly na úrovni VÚC.

A v máji 2018 sa ma ministerka Lubyová na výbore opýta, či som v tejto veci vôbec dala nejaký podnet. To už ani netreba viac komentovať.

Ministerku Lubyovú deti vôbec nezaujímajú

Na výbore ministerka Lubyová avizovala, že tento týždeň konečne predstaví toľko sľubovanú reformu vzdelávania, vďaka ktorej sa vraj naplnia vzdelávacie potreby detí, žiakov a študentov v našich školách. Jej doterajšie konanie však vo mne vzbudzuje oprávnené obavy, že jej v skutočnosti o deti a o skvalitnenie podmienok na ich vzdelávanie vôbec nejde.