Kotlebovci rastú, v ostatnom prieskume volebných preferencií preskočili demokratickú opozíciu. Dôvod na paniku? Samozrejme.

Pred necelými tromi rokmi, krátko po ostatných parlamentných voľbách, som bola na konferencii s názvom O extrémizme bez extrémov, ktorú organizovala Iuventa, patriaca pod ministerstvo školstva. Na konferencii odborníci z viacerých oblastí otvorene opísali rozkladný potenciál vzmáhajúceho sa extrémizmu na Slovensku a možné dôsledky nástupu kotlebovcov do parlamentu pre spoločnosť. Zároveň sa pokúsili načrtnúť „cestovnú mapu“ z tejto mrazivej vidiny budúcnosti.

Žiaden z návrhov však nepadol na úrovni vlády, ktorá sa vtedy pasovala za „hrádzu proti extrémizmu,“  na úrodnú pôdu. Koaličná vláda odporúčania expertov na extrémizmus dlhodobo ignoruje, dokonca sama prispieva k prehlbujúcej sa radikalizácii našej spoločnosti.

Početné škandály koaličných strán, arogancia ich predstaviteľov a podozrenia, že sa pri hlasovaniach v parlamente, ktoré sú pre koaličné záujmy kľúčové, spájajú práve s kotlebovcami, je hrubé porušenie sľubov, ktorých mali predstavitelia Smeru-SD, SNS a Mostu-Híd tesne po voľbách plné ústa.

Hrozivé dôsledky populistickej politiky

Koaličné strany zároveň čoraz viac radikalizujú svoju rétoriku. Vrcholoví predstavitelia vlády a parlamentu znevažujú rôzne menšiny, strašia prílevom migrantov, rozdúchavajú rôzne konšpirácie a „kultúrne“ vojny.

V pozadí posilnenia radikálnych prvkov v koaličnom slovníku je zrejmá snaha o rozšírenie voličskej základne a posilnenie moci. Motívom je teda tupý populizmus, i keď treba otvorene povedať, že mnohí koaliční poslanci tak hovoria z presvedčenia. Problémom je to preto, lebo predstavitelia vládnej moci svojou drsnou rétorikou „prihnojujú“ extrémistické nálady namiesto toho, aby ich v spoločnosti tlmili. Pre šíriteľov konšpiračných názorov a nenávistných postojov tak koalícia vytvára čoraz priaznivejšie prostredie.

Nestojíme na pokraji priepasti, už do nej padáme

Nebezpečné dôsledky rastúcej vlny extrémnych názorov a neznášanlivosti na Slovensku predznamenávajú zistenia, ktoré zverejnil v januári 2019 Globsec na základe vlastného prieskumu o generačných trendoch v strednej Európe: „Slovensko je najnáchylnejšie na vplyv konšpirácií zo všetkých krajín strednej Európy, keďže väčšina respondentov verí konšpiračným teóriám. Slovensko je jedinou krajinou v strednej Európe, kde viac než polovica ľudí (52 %) verí, že svetové udalosti neriadia volení politici, ale tajné skupiny usilujúce o vytvorenie totalitnej svetovlády. Pomer tých, ktorí veria tejto konšpirácii prevažuje nad tými, ktorí jej neveria, v každej jednej vekovej skupine, vrátane vekovej kategórie od 18 do 24 rokov.“

V januári 2019 zverejnila Rada mládeže Slovenska prieskum o volebných preferenciách prvovoličov, ktorý realizovala v novembri 2018. Z unikátneho prieskumu, zameraného na volebné preferencie mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov vyplynulo, že „štyria z desiatich nevedia, koho by volili, alebo sa vôbec neplánujú volieb zúčastniť. Najvyššiu podporu medzi rozhodnutými mladými voličmi má ĽS Naše Slovensko.“ Už tento prieskum, zameraný na mladých, predznamenáva nárast záujmu voličov o extrémistické sily. Ostatný reprezentatívny prieskum agentúry Focus to opäť potvrdil.

Mladí túžia niekam patriť a cítiť uznanie

Je zrejmé, že mladí ľudia majú oveľa viac iných záujmov, ako len sledovať vyjadrenia politikov. Ich príklon ku konšpiračným teóriám, nenávistným prejavom a násilnému extrémizmu treba vnímať ako nepodarený výsledok súhry viacerých okolností. Kľúčovou otázkou je, čo všetko do „hodnotového zápasu“ o mladého človeka vstupuje a či to berieme my, dospelí, dostatočne vážne.

Harald Weilnböck, nemecký psychológ, expert na násilný extrémizmus a metódy prevencie, ktorý bol  hosťom na spomínanej konferencii o extrémizme, nás už v júni 2016 varoval, že mladých ľudí neochráni ani viac hodín dejepisu, ani organizovanie hromadných návštev Osvienčimu. Korene príklonu mladých k extrémistickým skupinám sú totiž podľa neho viac emocionálne ako racionálne. Pedagógov v školách a pracovníkov s mládežou nabádal preto k tomu, aby sa vo svojej práci sústredili viac na vnútorný svet mladých ľudí, zaujímali sa o ich problémy a boli im väčšou oporou pri ich riešení.

„Predstavte si mladého človeka, ktorý bol v detstve traumatizovaný v rodine, alebo má iné problémy v živote a do toho prídu ešte konflikty v partnerskom vzťahu. Alebo cíti, že je gej, a bojí sa to priznať. To je dosť problémov na to, aby sa dal na drogy alebo sa pridal k nejakému gangu, či násilnému extrémizmu. Takíto prvovoliči, ak by nevolili nejakú extrémistickú stranu, zvolili by si možno nejakú sektu, ak by šikovne pracovala v ich okolí. Upozorňujú na to aj niektoré štúdie o rôznych druhoch extrémizmu vo svete. To, čo tieto skupiny mladým ponúkajú, je istý druh vzrušenia, angažovania sa a pocit, že niekam patríte,“ vysvetlil na konferencii Weilnböck.

Viac vedomostí boj s extrémizmom nevyhráva

Weilnböckove tvrdenia do značnej miery potvrdil výskum, ktorý v roku 2017 realizovala Štátna školská inšpekcia v  spolupráci s pracoviskami SAV a Univerzity Komenského. Jeho cieľom bolo zistiť, aké faktory  súvisia s postojmi žiakov a žiačok stredných škôl k rôznym menšinám na Slovensku. Inými slovami, hľadali sa odpovede na otázku, čo môže pôsobiť u mladých ako brzda v príklone k rasizmu, xenofóbii a extrémizmu, a či sú touto brzdou práve vedomosti.

Výsledky výskumu ukázali, že samotné vedomosti ovplyvňujú len v malej miere hodnotovú orientáciu žiakov, a to dokonca aj v prípadoch, keď sú tieto témy v škole dostatočne spracované. Oveľa väčší vplyv na postoje žiakov má tzv. index otvorenosti školy, ktorý hovorí o miere rešpektujúcej atmosféry v triedach a participácie žiakov na chode školy. „Škola zastala niekde v polovici cesty: zabezpečila prenos informácií, ale nevybudovala postoje. Hoci Štátny vzdelávací program obsahuje prierezové témy, ako Multikultúrna výchova či Osobnostný a sociálny rozvoj, vzdelávací proces sa dominantne zameriava na získavanie špecifických vedomostí a v podstatne menšej miere na rozvíjanie názorov, postojov a hodnôt,“ konštatuje sa v správe z výskumu.

Viera Kalmárová, hlavná školská inšpektorka a spoluautorka výskumu, dodáva ako perličku, že ani olympiády ľudských práv, ktorých sa školy každoročne zúčastňujú, nie sú všeliek: „Ukázalo sa, že to nie je faktor, ktorý by zohrával pozitívnu úlohu pre celú školu. Dokonca sme našli zhodu medzi školami, čo dosiahli mizerný výsledok v miere tolerancie, hoci boli úspešné v olympiáde ľudských práv. Úspech v olympiáde je často len individuálna záležitosť medzi učiteľom a jedným študentom, za ktorý možno skryť zlé výsledky školy ako celku.“

Extrémizmus v hlavách tínedžerov

Kto z mladých ľudí inklinuje k extrémizmu? Výskumy hovoria, že sú to bežní mladí ľudia, žijúci  naprieč regiónmi Slovenska, v mestách aj na vidieku, v rôznorodých rodinách, počnúc tými dobre situovanými až po sociálne znevýhodnené chudobné rodiny. Chodia do rôznych základných a stredných škôl, vrátane gymnázií. Líšia sa „stupňom radikálnej aktivity“ a často sú v skupine rovesníkov navonok nerozpoznateľní.  Sú v rôznom veku, chlapci aj dievčatá, z majoritnej aj menšinovej spoločnosti. Zjednodušene povedané – môžu byť všade, na každej škole.

Kvalitatívny výskum, ktorý realizovala Iuventa v období december 2017 – január 2018, pátral po príčinách radikalizácie mládeže vo veku 14 až 17 rokov. Ukázal, že typickými extrémistami v tínedžerskom veku sú mladí ľudia, ktorí nevedia nájsť istoty v neistom svete a chcú niekam patriť. Blízke prostredie ich neprijíma, spôsobuje im traumu, je plné problémov, s ktorými si nevedia poradiť. Mnohí z nich sú ľahko ovplyvniteľní, alebo naopak, plní revolty, so sklonom odporovať autoritám. Ich príklon k militantným skupinám môže byť vyjadrením ich agresívnych sklonov, ale aj nenaplnenej túžby po disciplíne a poriadku, ktoré im doma chýbajú.

Dôvodov, pre ktoré tínedžeri načúvajú extrémistickým názorom a sami ich ďalej šíria, je mnoho. Zdá sa, že určujúcim faktorom je rodinné zázemie. Škola však v boji s extrémistickými náladami nemusí byť – a ani by nemala byť – bezmocná. Ak má ale mladým v zápase o hodnotové nastavenie reálne pomáhať, musí prejsť vnútornou premenou.

Kľúčová je premena atmosféry v školách

Školy, kde učitelia dbajú popri odučení látky aj na rešpektujúcu atmosféru v triede a kde rozvíjajú v žiakoch zdravú sebadôveru, empatiu, zodpovednosť, ochotu spolupracovať a vzájomne si pomáhať, sa obvykle môžu pochváliť aj dobrými vzdelávacími výsledkami. V škole, kde sa k sebe všetci slušne správajú – žiaci aj dospelí – sa jednoducho všetkým učí lepšie.

Dobré príklady z praxe potvrdzujú, že nielen vedomosti potrebuje mladý človek pre život. Rovnako tak potrebuje nasávať hodnoty, ktoré v ňom prebúdzajú úctu k sebe samému a k iným ľuďom. Ak si má nastupujúca generácia zvnútorniť, že v demokratickej spoločnosti na každom človeku záleží, potrebuje to dostatočne silno pocítiť na vlastnej koži.

Premrhané tri roky

Na potrebný impulz „zhora“, ktorý naštartuje vnútornú premenu školského prostredia, Slovensko stále iba čaká. Reformných zámerov už ležalo na ministerských stoloch veľa, no obvykle skončili v zásuvke. Rovnaký osud postihol v tomto volebnom období strategický dokument Učiace sa Slovensko, aj jeho podstatne zoštíhlenú verziu v podobe Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

Ministerka školstva Martina Lubyová namiesto naštartovania zásadných zmien v školstve, po ktorých volajú experti, učitelia, aj rodičia, iba prilieva ďalšie jedovaté kvapky do už beztak otrávenej spoločnosti – za spolupracovníka si vyberá konšpirátora, obhajuje plagiátora, ako-tak fungujúce rezortné štruktúry rozkladá a peniaze, za ktoré by sa mohli na Slovensku udiať v školských triedach prevratné zmeny v prospech budúcich generácií, míňa radšej na „priority“ strany SNS, ktorá ju do funkcie nominovala.

Čoraz väčší príklon voličov k extrémistickým silám je vizitkou tejto koalície. Premrhala šancu dokázať, že jej ide o Slovensko. V období, keď naša spoločnosť padá do priepasti neznášanlivosti, násilia a rozkladu demokratického spoločenského poriadku, riešia predstavitelia koaličných strán namiesto zodpovednej politiky iba samých seba – vlastné škandály a volebné preferencie. Ich podiel na rozvrate hodnôt v krajine je obrovský a nespochybniteľný.