Vo vzdelávaní treba zmeniť aj kultúru rezortnej diskusie s verejnosťou

Včera zorganizovalo ministerstvo školstva dva okrúhle stoly pre odbornú verejnosť, na ktorých predstavilo úlohy v oblasti základných, stredných aj vysokých škôl pre najbližšie obdobie.

Z návrhov, ktoré sa mi v prvej fáze uvažovania o potrebných zmenách v školstve podarilo presadiť a ktoré sa aj ocitli v podkladoch na okrúhle stoly, dávajú nádej na dobré zmeny napríklad tieto:

  • paralelne s úpravou finančného ohodnotenia učiteľov je potrebné uvažovať aj o novej pracovnej náplni učiteľov, o nových motivačných nástrojoch na zvýšenie očakávaného výkonu, o nových pravidlách na zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre učiteľov a na naplnenie ich profesionálnych potrieb. Uvažovať o uvedených zmenách je potrebné nie v intenciách súčasného systému, ale v súvislosti s očakávanými zmenami, avizovanými v programovom vyhlásení vlády – posilnenie slobody učiteľov v oblasti výberu foriem a metód vzdelávania, podpora inkluzívneho vzdelávania, posilnenie individuálneho prístupu k žiakom,
  • učiteľské tímy je potrebné rozšíriť o dostatočný počet školských psychológov, špeciálnych pedagógov, asistentov, výchovných poradcov a sociálnych pracovníkov v podobe nárokovateľného štandardu, nie výnimočného opatrenia,
  • je taktiež potrebné vytvoriť sieť terénnej odbornej podpory pre učiteľov, v rámci ktorej im odborní zamestnanci poradenských zariadení pomôžu pri riešení akútnych či dlhodobých problémov priamo v školskom prostredí,
  • inkluzíve vzdelávanie nechápať len ako osobitný prístup k deťom a žiakom so zdravotným znevýhodnením a k deťom a žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale ako zmenu prístupu ku všetkým deťom,
  • realizáciu spomínaných zmien je potrebné využiť na celkovú zmenu klímy v školách, posilnenie demokratických a participatívnych princípov nielen vo vzdelávaní ale aj v bežnom živote školy. V školách je potrebné posilniť kultúru otvorenej komunikácie, spolupráce a vzájomného rešpektu,
  • v školách je potrebné posilniť transparentné riadenie, tímovú spoluprácu a otvorenú komunikáciu v rámci všetkých zainteresovaných skupín (zriaďovatelia a manažmenty škôl, učiteľské tímy, odborní pracovníci, žiaci, rodičia). Nevyhnutné je zavedenie nulovej tolerancie mobbingu, bossingu, šikanovania a nedôstojného správania sa voči dospelým i deťom,
  • model hodnotenia kvality škôl, postavený najmä na externom celoplošnom meraní a na zisteniach Štátnej školskej inšpekcie, je potrebné rozšíriť o ďalšie indikátory, odhaľujúce vnútorné prostredie škôl, ich špecifické silné aj slabé stránky, reálny výkon žiakov naprieč ročníkmi, ale aj spokojnosť jednotlivých aktérov (učitelia, žiaci, rodičia, zriaďovatelia),
  • zároveň to znamená aj posilnenie významu autoevalvácie škôl a zabezpečenie podmienok na jej praktickú realizáciu v školskom prostredí.

Za prioritu roka 2016 považuje ministerstvo školstva tvorbu dlhodobej stratégie rozvoja vzdelávania, ktorá má byť koncom roka predstavená verejnosti a prediskutovaná nielen tradičnými rezortnými partnermi, ale aj učiteľmi a rodičmi. Spoločne s kolegami – poradcami budeme usilovať nielen o presadenie potrebných zmien vo vzdelávaní, ale aj o posilnenie hlasu verejnosti v tejto diskusii.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *