Ponúkať viac pomoci deťom znamená:

  • lepšie reagovať na potreby detí a mladých ľudí – sú vo vzdelávacom systéme tí najdôležitejší, sú zdôvodnením samotnej existencie škôl a dávajú zmysel práci učiteľov,
  • opustiť prekonanú predstavu, že „vzdelávať sa“ znamená „chodiť so školy“ – za základný prvok moderného vzdelávacieho systému považovať nie školské budovy, ale vzdelávacie programy a dynamický proces učenia sa,
  • zrušiť zbytočné obmedzenia, ktoré dnes deťom, žiakom a študentom komplikujú vstup do vzdelávania, postup na vyššie vzdelávacie stupne a kariérny rozvoj,
  • otvoriť vzdelávacie cesty tak, aby žiadna z nich nebola vopred uzavretá či už pre jednotlivcov alebo pre celé skupiny ľudí,
  • podporovať pestrosť vzdelávacej ponuky pre deti a tínedžerov, prehlbovať flexibilitu vzdelávacích služieb a vytvárať funkčné nástroje na garantovanie ich kvality,
  • rozšíriť ponuku služieb starostlivosti, výchovy a vzdelávania  v ranom detstve najmä o programy starostlivosti o deti do 3 rokov a zabezpečiť ich dostupnosť, vrátane špecializovaných služieb pre deti so zdravotným postihnutím a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia,
  • deťom so zdravotným postihnutím a deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytovať kvalitné diagnostické služby, komplexne prepojené s potrebnou terapiou a intervenciou v oblasti zdravotnej, psychologickej, sociálnej a výchovno-vzdelávacej,
  • podporiť dostatočné rozšírenie a spestrenie ponuky dostupných opatrovateľských služieb a terénnych služieb, poskytovaných priamo v rodinách, vrátane potrebnej odbornej intervencie v prípade detí so zdravotným postihnutím,
  • garantovať dostupnosť služieb predškolskej výchovy a vzdelávania detí vo veku od 3 rokov a rozšíriť ponuku týchto služieb, v súčasnosti koncentrovaných do prostredia materských škôl, o ďalšie možnosti, ako sú napr. detské skupiny, firemné škôlky, komunitné centrá a ďalšie,
  • podporovať rozvoj kapacít materských škôl, sprehľadniť proces prijímania detí do škôlok a posilniť prijímanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
  • sformulovať víziu potrebných zmien v povinnom vzdelávaní, reflektujúcu prioritne záujmy detí – ich jedinečnú individualitu, rozmanitý vzdelávací potenciál a špecifické vzdelávacie potreby,
  • uľahčiť deťom vstup do školského vzdelávania, zrušiť povinnosť preukázať školskú zrelosť a namiesto toho otvoriť bežné základné školy pre deti od piatich rokov a prijímať ich do tzv. prípravných ročníkov, kde budú mať dostatok času a podnetov na to, aby sa u nich mohla školská zrelosť primerane rozvinúť,
  • podporovať vzdelávanie orientované na žiaka a postupnú premenu existujúceho selektívneho školského systému na model, kde budú v riadnych ročníkoch bežných základných škôl vítané všetky deti, vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a kde bude individuálna podpora, pomoc pri učení a povzbudenie zo strany učiteľov samozrejmosťou,
  • zabezpečiť skutočné naplnenie nároku žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na primeranú úpravu učebného programu a vzdelávacieho prostredia, na poskytnutie špeciálnych výchovno-vzdelávacích učebníc, učebných materiálov a učebných pomôcok a na odbornú pomoc špecialistov,
  • garantovať otvorenosť vzdelávacej ponuky a priepustnosť vzdelávacieho systému na stredoškolskej úrovni, bez vytvárania umelých prekážok, ktoré by absolventom základných škôl obmedzovali alebo priamo znemožňovali pokračovať vo vzdelávaní na vybranej strednej škole,
  • posilniť motivačné mechanizmy na zachovanie kontinuity vo vzdelávaní a na podporu postupu mladých ľudí na strednú školu, vrátane zavedenia mentoringu a tútoringu, poskytovaného nielen školou ale aj externým prostredím,
  • nerozhodnutým alebo neúspešným uchádzačom o stredoškolské štúdium ponúkať možnosť rozvinúť svoj potenciál v tzv. motivačných semestroch, zameraných na rozšírenie základných zručností a na doplnenie praktických zručností,
  • umožniť žiakom v duálnom vzdelávaní získať zárobok od prvého dňa nástupu do vzdelávania, aby ich k vstupu do odborného vzdelávania motivovala nielen vyhliadka budúceho zárobku, spojená s garanciou pracovného miesta, ale aj reálny zárobok už počas prípravy na povolanie,
  • posilniť komunikáciu medzi poskytovateľmi stredoškolského vzdelávania a vysokými školami v oblasti prijímania študentov na ďalšie štúdium a zaviesť prijímacie skúšky na vysokú školu v podobe testu študijných predpokladov, postavenom na identifikácii silných stránok budúcich študentov.