Zmenám v školstve bránia stereotypy

Na ideovej konferencii združenia Alfa som spomenula niektoré stereotypy v uvažovaní o potrebných zmenách v školstve, ktoré zbytočne brzdia premenu našich základných škôl na moderné vzdelávacie prostredie.

 

  • Neustále rozlišovanie medzi výchovou a vzdelávaním

Komplexné prepojenie výchovy a vzdelávania do organického celku funguje iba na papieri. V školskom systéme sa stále nepodarilo prekonať tradičné rozdelenie úloh a konkrétnych činností na vzdelávacie a výchovné a zmysluplne ich skĺbiť.

Stále sa rozlišuje medzi školami, ktoré slúžia najmä na nadobudnutie vzdelania a  zariadeniami, kde sa kladie dôraz najmä na výchovu, medzi vyučovaním, ktoré má prebiehať najmä dopoludnia a popoludňajším školským klubom, medzi rozvrhom hodín, ktoré sú povinné a záujmovými krúžkami po vyučovaní, kde sa deti môžu konečne venovať tomu, čo ich baví, a podobne.

Dvojaký meter sa používa aj v rovine predmetov, kde sa stále venuje väčšia pozornosť tzv. kľúčovým predmetom, ako napr. materinský jazyk, matematika, či prírodné vedy, a tzv. výchovné predmety sa považujú za menej podstatné.

 

  • Sústredenie sa výlučne na vyučovací proces

Ak sa na Slovensku uvažuje o potrebných zmenách v školstve, tak väčšinou v rovine vzdelávacieho obsahu. Otázka Čo sa majú deti učiť? akoby prebíjala všetky ostatné – Akým spôsobom? Akým tempom? V skupinách alebo samostatne? S akou pomocou? Akými metódami? – a mnohé ďalšie. Preto „reforma vzdelávania“ na Slovensku znamená najmä pridávanie alebo odoberanie počtu hodín k jednotlivým predmetom, presúvanie tém z ročníka do ročníka, či zavádzanie nových predmetov.

Zabúda sa na to, že výchovno-vzdelávací proces začína už samotným vstupom do šatne a počas celého dňa ho ovplyvňuje obrovské množstvo ďalších „drobností“ – celková atmosféra v škole, spôsob komunikácie medzi učiteľmi a žiakmi a medzi učiteľmi navzájom, ale aj otvorenosť školy voči rodičom a širšej komunite a mnohé ďalšie faktory.

Na Slovensku však kultivovanie školského prostredia nikdy nepatrilo k reformným prioritám. Skutočnosť, že tieto „drobnosti“ významne ovplyvňujú samotné vyučovanie a úspešnosť žiakov, sa stále prehliada.

 

  • Návrhy na zmeny sú šité na zabehnutý školský systém

Ak sa na Slovensku vo vzdelávaní narazí na problém, riešenie sa nezvykne hľadať out of the box, ale len v rámci toho, čo náš tradičný školský systém umožňuje.

Ak napríklad prichádzajú do škôl niektoré deti nedostatočne pripravené, hneď sa pre ne navrhuje povinná materská škola namiesto hľadania iných, účinnejších foriem intervencie, ktoré by mohli pozitívne vplývať na celé rodiny. Ak sa v celoplošnom testovaní deviatakov ukazuje, že sa ich výsledky v matematike zhoršujú, zavádza sa do škôl viac hodín matematiky. Pritom by oveľa viac pomohla zmena prístupu učiteľov k žiakom – inovácia učebných metód a extra pomoc pre slabších žiakov.

Takýchto príkladov stereotypného pohybu akoby „v kruhu“, teda v rámci systému a nie mimo neho, by sa dalo nájsť veľmi veľa.

 

  • Moderné prvky výučby majú vzdelávanie „osviežiť“

Veľa dobrých návrhov na zmeny sa na Slovensku zavádza iba ako alternatíva k tradičnému spôsobu výučby v bežných školách, prípadne sa do školského systému nikdy nedostanú, lebo na dlhé roky uviaznu – najmä z dôvodu nedostatku financií – v režime tzv. experimentálneho overovania.

Preto sa bežné školy snažia vyučovanie spestriť aspoň niektorými prvkami – tabletmi a ďalšími technologickými vymoženosťami, projektovým vyučovaním, experimentom, diskusiami či exkurziami.  To všetko však učitelia využívajú len občas, keďže na častejšie využitie im chýbajú podmienky, motivácia a najmä čas.

 

  • Podpora iniciatívnych a kreatívnych učiteľov – jednotlivcov

Ak majú nové prístupy vo vzdelávaní naozaj fungovať, musia učitelia v škole „ťahať spoločne za jeden povraz“ a vzájomne spolupracovať ako skutočný tím. Na toto však vôbec nie sú pripravovaní a ani v žiadnom z reformných opatrení sa na to nemyslelo. Ponuka vzdelávacích programov pre učiteľov je štandardne orientovaná len na jednotlivcov – aktívnych a kreatívnych „predmetárov“, ktorí sa snažia zdokonaliť iba vo svojom predmete. Podporu si však zaslúžia celé učiteľské kolektívy, nie iba zopár motivovaných jednotlivcov.

 

  • Zvýšenie platov učiteľov

Problémy v školstve sa na Slovensku v poslednom čase zúžili na nízke platy učiteľov. To je však len špička ľadovca. Učitelia zároveň potrebujú ako soľ zlepšenie pracovných podmienok, kvalitný servis zo strany štátu a zriaďovateľov škôl a praktickú pomoc zo strany ďalších odborníkov. Viac peňazí by malo natiecť aj do zabezpečenia týchto služieb, nielen do platov.