Photo credit: Foter.com

Brány škôl sa otvárajú, nie však pre všetky deti

Bratislava, 4. septembra 2017 – Do školských lavíc dnes po prvýkrát zasadne väčšina šesťročných detí. Niektoré však medzi nimi chýbajú, napriek tomu, že dosiahli vek šesť rokov a že sa do školy tešili.

V prípade detí, u ktorých sa pri zápise ukázalo, že ešte nie sú na školu dostatočne zrelé, je to v poriadku. Nastúpia do školy vtedy, keď na ňu dozrejú, spravidla o rok. Na Slovensku však školy odmietajú prijímať deti do prvej triedy aj z iných dôvodov, to v poriadku nie je.

Deje sa to napríklad vtedy, ak má dieťa zdravotné znevýhodnenie a škola v mieste jeho bydliska nie je personálne či priestorovo vybavená na to, aby sa dokázala prispôsobiť jeho špeciálnym vzdelávacím potrebám. Týka sa to aj špeciálnych škôl, ktoré neraz odmietajú prijímať deti s viacnásobným zdravotným postihnutím s odôvodnením, že na zvládnutie kombinovaného postihnutia nemajú dostatok potrebného personálu.

V takýchto prípadoch dostanú rodičia od škôl odporúčanie, aby využili možnosť odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a o rok skúsili šťastie znova. Rodičia návrh na odklad nástupu dieťaťa so zdravotným postihnutím do školy obvykle akceptujú, pretože inú možnosť nemajú. V skutočnosti sa tým však iba odďaľuje problém, na ktorý o rok narazia znova. Školám totiž chýbajú peniaze na potrebnú pomoc pri vzdelávaní týchto žiakov každý školský rok. Istotu, že o rok, o dva bude nimi vybraná škola na vzdelávanie ich sedemročného, prípadne až osemročného prváčika pripravená, rodičia nemajú, upozorňuje nezaradená opozičná poslankyňa Zuzana Zimenová.

Školský systém na Slovensku nedokáže hladko prijímať do škôl žiakov so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením či s poruchami učenia alebo správania. Nie je totiž pripravený pomáhať im vyrovnávať ich hendikep. Pritom počet týchto detí v školách neustále narastá. Možnosť odloženia povinnej školskej dochádzky až na dva roky sa preto hojne využíva, nie je to však v prospech detí. „Odloženie školskej dochádzky detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami namiesto toho, aby im bola v školách zabezpečená včas odborná pomoc pri učení sa, je pštrosia politika, konštatuje Zimenová.  

Na rovnaký problém narážajú aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä tie, ktoré žijú vo vylúčených rómskych komunitách. Keďže majú od malička menej podnetov na svoj osobný rozvoj, pri zápise do školy nekomunikujú na očakávanej úrovni a nevedia preukázať zručnosti, ktoré väčšina ich rovesníkov hravo zvládne. Tieto deti vyžadujú pri nástupe do prvej triedy špeciálny prístup, vďaka ktorému by mohli ostatných spolužiakov „dobehnúť“. Na to však potrebujú učitelia pomoc asistentov a špeciálnych pedagógov, ktorých je v školách zúfalo málo.

Mnoho šesťročných rómskych detí má preto odloženú povinnú školskú dochádzku a do základnej školy nastúpia neraz až ako osemročné. Ak ale s nimi počas tých dvoch rokov nikto nepracuje, odloženie nástupu do školy účel neplní. Náš školský systém nie je voči rómskym deťom nastavený férovo. Namiesto včasného podania pomocnej ruky ich najprv dva roky izoluje a potom od nich očakáva, že dobehnú rovesníkov, ktorí majú dvojročný náskok,“ vysvetľuje Zimenová a dodáva, že osemročnému prvákovi, ktorý pri nástupe do školy neovláda slovenčinu a stále zaostáva v mnohých zručnostiach, dvojročný odklad školskej dochádzky dokonca niekoľkonásobne znižuje šance na úspech.

Vo väčšine škôl na Slovensku škôl chýbajú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia a školskí psychológovia. „Situácia sa na začiatku tohto školského roka nijako nezlepšila,“ upozorňuje Zimenová.

Na školský rok 2017/2018 žiadali školy financie na takmer 4000 asistentov učiteľa, peniaze dostali na ani nie polovicu. „Aj to je dôkaz, že pre vládu Roberta Fica nie sú deti prioritou. Slovensko tak hazarduje s potenciálom nastupujúcich generácií, ktoré je potrebné už dnes začať čo najlepšie pripravovať na samostatný a aktívny dospelý život v budúcnosti,“ tvrdí nezaradená opozičná poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová.

Súvisiace informácie

V školskom roku 2016/2017 požiadali školy o pridelenie finančných prostriedkov na osobné náklady pre 3 903 asistentov učiteľa. Ministerstvo školstva im poskytlo financie na 1 710 asistentov, čo nie je ani polovica. Ministerstvo to zdôvodnilo tým, že na zabezpečenie vyššieho počtu asistentov nemá v rozpočte dostatok financií. Na plné pokrytie požiadaviek škôl chýbalo rezortu približne 19 mil. eur.

Vo februári 2017 Zuzana Zimenová (nezar.) spolu s poslancom NRSR Ondrejom Dostálom (OKS) a občianskymi združeniami Nové školstvo a Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením iniciovali hromadnú pripomienku za zavedenie nárokovateľnosti asistentov. Pod hromadnú pripomienku sa vtedy sa podpísalo vyše dvetisíc ľudí, najmä rodičov, učiteľov a riaditeľov škôl, ktorí chceli zaviazať vládu k povinnosti uhrádzať školám ich oprávnené nároky na asistentov učiteľa každoročne v plnej výške.

V marci 2017 ministerstvo školstva odmietlo zaviesť nárokovateľnosť asistentov s odôvodnením, že na to nemá v rozpočte dostatok zdrojov a že ministerstvo financií odmieta tento rozpočet navýšiť. Minister financií Peter Kažimír toto odôvodnenie potvrdil výrokom v NR SR, keď Zimenovej na hodine otázok odpovedal, že „nie je možné, aby požiadavky škôl na asistentov z roka na rok rástli ako huby po daždi. Ignoroval pri tom skutočnosť, že počet žiakov s rôznymi druhom znevýhodnenia a špecifickými poruchami učenia sa v školách reálne narastá.

V júni 2017 podala Zimenová v parlamente pri prerokúvaní vládnej novely zákona o financovaní školstva pozmeňujúci návrh, ktorý bol poslednou šancou na zavedenie nárokovateľnosti asistentov do systému financovania škôl už v tomto školskom roku. Poslanci vládnej koalície odmietli návrh opozičnej poslankyne podporiť.

V júli 2017 nastala vo financovaní asistentov aspoň jedna pozitívna zmena. Proces podávania žiadostí o peniaze na asistentov sa urýchlil a školy mohli požiadať o financie na celý školský rok 2017/2018. Avšak ani v tomto školskom roku vláda školám nie je schopná zabezpečiť potrebný počet asistentov učiteľa.